Frazetta ešte žije, nemá sa kto v hrobe obracať

Recenzia knihy Fantasy umění současnosti

2.11.2009 | Juraj Malíček

Na úvod by sa patrilo skonštatovať, bez toho, aby sme sa púšťali do definície jedného či druhého, a už vôbec nie vo vzájomnom vzťahu, že fantasy umenie nie je oxymoron. Mohlo by byť – trvalo by to dlhšie, ale mohlo, lenže v prípade knihy Fantasy umění současnosti by takáto filipika bola celkom zbytočná.

Ako vážne brať predmetnú knihu (a komu je určená), totiž veľmi jasne naznačuje už obálka s krásnou slečnou s drakom vytetovaným na pleci, mečom, ktorý jej zakrýva polovicu tváre (a na čepeli ktorého sa zrkadlí dračie oko). Pekná knižka, už na prvý pohľad, výpravná, bohato ilustrovaná, o tie ilustrácie nakoniec ide, s minimom textu s ešte menšou výpovednou hodnotou, zato vytlačená na kvalitnom hrubom lesklom papieri. Vedľa kníh o serióznom, vážnom, vysokom výtvarnom umení jasný outsider, ale nám to neprekáža, lebo my máme radi práve takéto obrázky a vieme sa z nich tešiť. Zdobia obálky paperbackov, stolových hier, zberateľských kartičiek, slúžia ako výtvarné podklady pri vývoji počítačových hier a človek nemusí byť snob, aby pochopil, že práve takéto výtvarné prejavy nebudú témou odbornej diskusie na STV 2.

Draci, trpaslíci, elfovia, prsatice, svalnatí barbari, démoni a ostatná žánrová háveď – stvárnená, akoby to nebolo akože, ale naozaj. Podľa zostavovateľa knihy Martina McKeena ide o reprezentatívny výber najsúčasnejších fantasy výtvarníkov a čitateľ/divák mu nemá prečo neveriť. Proporcie tvorov i netvorov viac-menej sedia, vyzerajú autenticky (proporcie aj tí tvorovia i netvori), len na jednom či dvoch obrázkoch to vyzerá tak, že postavy nie pevne stoja v priestore, ale levitujú. Sedia aj ostatné výtvarnícke veci, kompozícia, farebnosť atď., takže pokojne môžeme napísať, že ľudia obsiahnutí v knižke skutočne vedia kresliť.

No, kresliť. Väčšina preukazuje, že vie načrtnúť skice a dorobiť ich v počítači, ale s tým sa, tiež podľa zostavovateľových slov, nedá nič robiť, lebo taký je trend. O to viac z knižky trčia veci, ktoré nevznikli v spoluautorstve s photoshopom, ale normálne ich ktosi fyzicky namaľoval. Sú nádherné a nezameniteľné, tie ostatné ujdú tiež, len v nich človeka nenadchnú výtvarné riešenia, ale technické.

Fantasy umění současnosti je knižka na opakované dívanie sa a listovanie, subjektívny výber zostavovateľa a ľudia, ktorí holdujú tomuto spôsobu výtvarného vyjadrenia, by mohli byť o to spokojnejší, že v publikácii sú zastúpené i ukážky z diela slovenského autora – Michala Ivana. Tie sú vynikajúce a nie, nenadržiavam mu, že je našinec. Ivan je v bohatom zastúpení jeden z najdominantnejších, hoci tam má len tri veci. Škoda, že jeho autorskej monografie, podobne redakčne ošetrenej, sa asi nedočkáme.

Aby sme si rozumeli, Fantasy umění současnosti je knižka, ktorá sa mi vyslovene páči, len neviem, či je to tak správne, a tak sa snažím byť obozretný ako vždy, keď sa stretnem s gýčom a nepociťujem to ako morálny problém. Len estetický, a ten vo fantasy maľbe cítiť veľmi výrazne. Lebo ak akékoľvek dielo autora, výtvarníka, zredukujeme na nástroj, ktorý má podporiť predaj, v tomto prípade prevažne fantasy čítania diskutabilnej kvality, akoby sme múzam vrážali do chrbta nôž. Tvoriť v autorskom zmysle slova a vedieť pracovať s počítačovým programom sú totiž dve zásadne rozdielne veci a nie je v poriadku, ak to druhé to prvé vytláča.

Martin McKenna (edit.): Fantasy umění současnosti. Praha: Mladá Fronta 2008, preklad: Jakub Ríša, 192 s.

Knihu poskytol www.martinus.sk.

Ohodnoťte príspevok

Zlé body:1

Dobré body:14

Ak chcete dávať viac bodov, registrujte sa