Zožerú nás Číňania?

6.10.2009 | Juraj Draxler

Môj brat pracuje v Lenove a ja mám z toho trochu traumu. „Leno... čo?“ opýta sa ma každý druhý človek, ktorý brata dlho nevidel a chce ho nechať pozdravovať. Takže musím chvíľu vysvetľovať, že ide o bývalú divíziu osobných počítačov IBM, ktorú pred časom kúpil čínsky kapitál.

Číňania evidentne nie sú bohvieakí v marketingu. Vyrábajú, čo sa spotrebného tovaru týka, takmer všetko. Vedeli ste, že tri štvrtiny všetkej svetovej produkcie textilných gombíkov a zipsov sa sústreďujú v jednom čínskom regióne? Presnejšie, v okolí jedného mesta? Od pracích práškov po automobily, vyrobiť vedia všetko. No len čo začnú budovať vlastnú značku, je to katastrofa.

Naopak, Číňania sú posadnutí značkami, západnými. Ak ide skupina čínskych študentov v Británii na výlet, vyroja sa v centre nejakého mesta z autobusu a idú hromadne kupovať topánky Clarks. Pre Číňanov sú strašne cool. Inak je to pomerne tuctová značka. Ale u nich doma z toho mix dobrého marketingu a obmedzenej dostupnosti spravil statusový symbol.

Aká to zmena. Pred jeden a pol storočím západný svet násilne zavádzal v Číne „slobodný obchod“. Hovorilo sa tomu „diplomacia delových člnov“ (gunboat diplomacy). Západné mocnosti posielali vojnové lode, aby si vynútili otvorenie čínskeho trhu. Mančesterskí výrobcovia textilu spočítali, koľko zákaziek na dlhé roky dopredu získajú, ak bude každý Číňan potrebovať len jeden lakeť súkna.

Dnes, naopak, vyrába Čína. Pre celý zvyšok sveta.

To mnohých znepokojuje. Keď tá Čína tak rastie, nezačína nás nejako ohrozovať? Predsa len, cudzia kultúra...

Hm, iste, čínske čísla rastu sú úžasné. Centrá čínskych miest v okázalosti súťažia s Manhattanom. Čína navyše, múdro, veľa investuje do vzdelávania. Produkuje armády inžinierov, veľa aplikovaného výskumu je dnes schopná robiť sama.

Vykúpia, zotročia, zožerú nás teda čoskoro obyvatelia dávnej Ríše stredu? Myslím, že nie.

Po prvé, čínsky rast nebude trvať večne. Jej donedávna mladá populácia rýchlo starne. Mestá praskajú vo švíkoch. Krajina je tiež veľmi citlivá na stabilitu svetových trhov so surovinami, sami toho veľa nemajú.

Orientácia na priemyselnú výrobu a vývoz z nej zdanlivo urobila obra s vrecom amerických dolárov. No vysoká miera úspor je v skutočnosti už dnes pre krajinu problémom. Zjednodušene povedané, ak nazhromaždíte príliš veľa aktív, o ktorých hodnote v konečnom dôsledku rozhoduje niekto iný (v tomto prípade americká vláda), začínate vytvárať motiváciu pre protihráčov, aby to využili vo váš neprospech. Čína sa tieto aktíva preto snaží zužitkovať a pustiť do vnútornej spotreby. Práve preto čínska vláda pripravuje programy rozšírenia sociálnej politiky, investícií do služieb. Ktoré majú aj, následne, pomôcť vyhnúť sa problémom so zdravotným stavom, so sociálnym napätím, vyplývajúcim práve z ekonomickej situácie.

Takže Číny by som sa prehnane nebál. Vyrába pre nás a príjemne lacno. A my, Západ, jej dodávame sofistikovanejšie technológie. A marketing. A vyrábame kultúru, ktorú Číňania tak obdivujú a chcú konzumovať.

Pred niekoľkými dňami som sa pýtal Číňana, s ktorým som sa zoznamoval na britskej univerzite, kde momentálne pôsobím: „A nerobíš náhodou taiči alebo kung-fu?“

„Čo si!“ zaškeril sa. „To robia herci. Keď chce niekto u nás v Šanghaji športovať, tak si zahrá futbal alebo basket.“

Dobrý biznis pre NBA!

Ohodnoťte príspevok

Zlé body:2

Dobré body:31

Ak chcete dávať viac bodov, registrujte sa