Zožerú nás moslimovia?

13.10.2009 | Juraj Draxler

Nezačal to Huntington. Ale jeho kniha dala formu novodobému komplexu existenčných strachov, ktoré majú rasový podtext. Aj keď sa mu teraz hovorí kultúrny.

Západná civilizácia je jednoliaty spolok bez vážnejších vnútorných konfliktov. Ohrozenie prichádza zvonku.

Jednak od tých, čo jedia paličkami. Aziatov sa bojíme preto, že sú údajne lepší v tom, čo sú z veľkej časti aj naše civilizačné hodnoty. Sú pracovití. A sú dobrí v určitom druhu systematickej, triediacej inteligencie, na akú si potrpíme ako civilizácia aj my.

Ale je tu ešte jedna hrozba. Je tmavá, emocionálna a imanentne diabolská. Áno, reč je o Araboch, o Iráncoch a ďalších moslimoch. Stereotypom sa však stala najmä tradičná šatka Arabov.

Kedysi bola takouto temnou, blízkou hrozbou Afrika. Ale pri dnešnej hospodárskej a politickej bezvýznamnosti tohto roztriešteného kontinentu, kam do džungle chodíme pozerať na gorily a do saván húfne fotiť leopardy, to s Afrikou už nejde. Moslimský svet, so svojím jednotiacim náboženstvom, s imidžom patriarchálnej, násilnej spoločnosti, je oveľa lepším kandidátom.

Moslimovia sú obľúbeným terčom ľudí, ktorí zároveň poukazujú na úpadok západnej civilizácie. Ten úpadok prichádza zvnútra, hnilobou sú ľavičiari a rôzni multi-kulti intelektuáli. Arabi, teda moslimovia, majú skazu iba dokonať. A to dvojakým spôsobom.

Po prvé, moslimovia sú vonkajšou hrozbou. Ich chaotické štáty lemujú južné a juhovýchodné hranice Európy. Sú to krajiny, odkiaľ prichádzajú teroristi, aby ničili našu civilizáciu.

Po druhé, moslimovia sú už tu, ako prisťahovalci. Ich zbraňou je imigrácia a pôrodnosť. Postupne Európu zvnútra prerastú. V Európe v súmraku sú moslimovia Vandalmi a Vizigótmi, ktorí si z Rímskej ríše spravia svoje kráľovstvá.

Aby bolo jasné, Huntingtonov Stret civilizácií považujem za dosť pomýlenú, nudnú a zbytočnú knihu. A panický strach z moslimov za nezmyselný.

Vonkajšia hrozba je v médiách značne preháňaná. Terorizmus? Európa sa s ním potýkala vždy. V 19. storočí to boli anarchisti. Útočili na verejné inštitúcie, na aristokratov. V prvej polovici 20. storočia si Európa vystačila s pouličným násilím a dvoma regulárnymi vojnami. Ale 70. a 80. roky boli érou klasického ideologického terorizmu, únosov, bômb, vrážd. Extrémna pravica, extrémna ľavica, írski republikáni, baskickí separatisti... Ako na bežiacom páse. Moslimský terorizmus, naopak, nie je žiadnou denno-dennou hrozbou.

Mimochodom, často počuť argument, že terorizmus dokazuje, akí sú tí Arabi civilizačne iní, zlí. Ale terorizmus je proste zbraňou slabých. Vraj Izraelci sú iní ako Palestínčania, nie sú teroristi. Ha! Za veľmi krátke obdobie boja za svoj vlastný štát toho Židia stihli napáchať dosť: od vyháňania Arabov z ich obydlí až po také činy ako bombový útok na Hotel kráľa Dávida v Jeruzaleme.

A moslimovia ako geopolitická hrozba? Žiadna krajina tretieho sveta dnes nemá šancu proti západným krajinám. Irak je typická ukážka – obrovské územie dobyté za pár dní. A dlhodobá okupácia so stratami počítanými v niekoľko málo tisícoch. Áno, v médiách sa aj tie straty považujú za tragické. Okupácia Iraku za nezvládnutú. Ale to je o tom, aké máme očakávania. Západná civilizácia vojensky dominuje svetu ako nikdy predtým. Z hlavnej časti je to zásluhou americkej vojnovej mašinérie, ktorá vojenskú prevahu aj najviac demonštruje. No aj menšie krajiny dokazujú totálnu sebaistotu. Stačí pozrieť na operácie ako britské obsadenie Sierry Leone v roku 2000. Len tak, z humanitárnych dôvodov. Zľahka, bez problémov vyriešená občianska vojna.

Ak sa aj odniekiaľ západné spoločenstvo pod tlakom stiahne, je to vyslovene preto, že nechce zbytočne na svojej strane riskovať ani len straty jednotlivcov. A nie preto, že by pri troche snahy nedokázalo danú krajinu ovládnuť (ako Somálsko).

V tejto súvislosti je zábavné čítať bojovné vyjadrenia kaviarenských intelektuálov. Niekto mi pred časom poslal článok Františka Šebeja, písaný pri príležitosti zajatia 15 britských vojakov v Iráne v roku 2007. Nebolo jasné, či patrolujúci vojaci naozaj neprekročili hranice Iránu. V každom prípade museli byť mimoriadne blízko. Šebej tu hrdo predpisuje britskému veleniu, čo malo urobiť. Potopiť všetky iránske vojnové lode v okruhu stoviek míľ! A hotovo! Našťastie pre mier a našťastie pre zajatých námorníkov britské velenie nezdieľa analytickú jasnozrivosť Františka Šebeja z Bratislavy. Návrat námorníkov sa pokojne vyjednal na politickej úrovni. Súmrak západnej civilizácie! Kde sú staré dobré koloniálne časy!

Mimochodom, britskí vojaci sú riadne tvrdí chlapi. Stačilo mi chodiť nejaký čas na tréningy s ľuďmi z domobrany (Territorial Army). Ak by som si mal vybrať, kým byť ochraňovaný, určite by to nebol pluk slovenských konzervatívcov.

Nie som obdivovateľom moslimskej kultúry, ale ani proti nej vonkoncom nič nemám. Rád sa s inteligentnými moslimami stretávam. Aj s vyslovene ortodoxnými. Keby ma slovenský konzervatívec videl na jednom z takýchto posedení s britskými moslimami, všetci okolo mňa v ich tradičnom oblečení, asi by ho ranila mŕtvica.

Na druhej strane tiež nemám rád, keď sa to preháňa s imigráciou. Obrovská časť Bruselu, kde som istý čas žil a pracovne ho navštevujem, je moslimská. Ale tých moslimov tam nepriviedli multi-kulti ľavičiari. Boli importovaní ako lacná, odborovo neorganizovaná pracovná sila. Prežili desaťročia v tomto prostredí a teraz čo, vyhodiť ich padákmi do púšte?

Migrácii a prelínaniu kultúr sa nevyhneme. Iste, netreba to preháňať, do určitej miery sa chceme civilizačne brániť. Ale reči o moslimskom ovládnutí Európy sú zbytočné. Oni sa totiž postupne integrujú do väčšinovej kultúry. Pekný článok o francúzskych moslimoch vyšiel nedávno v prílohe Financial Times (Letter from Belleville, FT Weekend Magazine, 3. 10. 2009). Cituje napríklad výskum verejnej mienky, v ktorom 46 percent parížskych moslimov vyjadrilo veľmi silný až extrémne silný vzťah k francúzskemu štátu, čo je rovnaké percento ako v ostatnej populácii. Existujú aj moslimské getá. Ale ani tu sa nevedie džihád. Ak sú nepokoje, tak čisto sociálneho charakteru. Veľká časť moslimov sa však pomerne rýchlo integruje. Z vlastnej skúsenosti z Belgicka a Francúzska môžem dodať: niekedy si pri šarmantnej čašníčke s absolútne francúzskym flérom len pri pohľade na veľmi čierne vlasy uvedomíte, že má asi nejaké arabské korene.

Západnú civilizáciu považujem za svoju civilizáciu. Cením si napríklad našu humanitu a racionalitu. Za úpadkové prejavy považujem bez príčiny zavrieť tisíce ľudí do tábora Guantánamo. Iste, každý civilizácia si musí klásť otázku, nakoľko je ešte životaschopná, čo dáva sebe a svetu. Áno, aj Západ má nejaké jasné znaky vnútornej impotencie. Napríklad otravné, nekonečné žvásty konzervatívnych „intelektuálov“. Ale myslím, že ako civilizácia nejaký čas prežijeme aj napriek nim.

Ohodnoťte príspevok

Zlé body:64

Dobré body:63

Ak chcete dávať viac bodov, registrujte sa