Oceán mesto

Recenzia filmu Prenasledovanie (MFF Bratislava)

2.12.2009 | František Gyárfáš

Paríž je nekonečné mesto. Ktovie, akú metaforu videli jeho otcovia, keď rozhodli, že strechy nesmú vyzerať ako zuby žobráka. Ale výsledkom je, že pri pohľade z Eiffelovky vidíme jednoliatu rovinu striech kopírujúcich pahorkatinu.

Darmo hľadáme pohľadom, kde sa strechy končia. Aby sme sa uistili, že mesto je len kus zastavanej zeme. Že svet tvoria aj lúky, polia a lesy. A život sa rodí aj inde ako vo východe z metra. Koniec Paríža z Eiffelovky nevidno. Oceán mesta sa rozprestiera od obzoru po obzor. A máloktorý Parížan má odvahu Kolumba.

Paríž je priveľký pre gestá. Či sa za niečím pechoríte alebo len osamelo blúdite ulicami a vzťahmi, na meste to nepoznať. Voda, púšťaná otvormi v chodníkoch, spláchne všetky stopy. Otázka zmyslu sa rozplýva ako dym z cigariet.

Francúzsky režisér Patrice Chéreau vo svojom ostatnom filme Prenasledovanie (2009) pozoruje jedného parížskeho živočícha. Daniel (Romain Duris) sa živí rekonštruovaním starých bytov v nekonečnej recyklácii mesta. Žije v bytoch, ktoré opravuje. Ani sa nepýtajte, kde má zapustené korene.

Daniel pozoruje tváre. Pripomína knihovníka z Borgesovej Babylonskej knižnice, hľadajúceho útržky zmysluplného textu v chaose rozhádzaných písmen. Mohol by byť básnikom, pekárom, či nájomným vrahom. Mesto stroví každú prácu.

Už tri roky žije so Soniou (prekrásna Charlotte Gainsbourgová). Sonia veľa cestuje, a tak sú spolu iba občas. Na pár dní prerušia samostatnú púť, chvíľu idú spolu a potom sa ich cesty zase rozídu. Možno chýba odvaha priznať si lásku a možno je to systémová vada. Medzi bytím spolu a žitím každý za svoje je niekedy rozdiel iba v slovách.

Ich vzťah je trápenie. A trochu aj večné uisťovanie sa o jeho existencii. V nekonečnom meste sa vzťahy automaticky nepredlžujú. Daniel má žiarlivý, neodbytný pocit, že Sonia je s ním iba na polovicu. Trápi seba a trápi aj ju.

Akýsi neznámy cudzinec začne Daniela prenasledovať. Daniel, ktorý je sám prenasledovateľ, stáva sa prenasledovaným. Cudzinec tvrdí, že ho miluje a Daniel nie je schopný sa ho zbaviť. Presvedčovaním ani násilím.

V takomto ľúbostnom trojuholníku prejdú všetci traja kúsok spoločnej cesty. Paríž to nekomentuje. Iba ich obklopuje. Pohybujeme sa v jeho úzkych uličkách, plných neznámych osudov a ich zaparkovaných áut. Žiadne deti, žiadna príroda, žiadne zvieratá. Trocha minulosti a žiadna budúcnosť. Ale ani úľava z odpočinku: Paríž nikdy nespí.

Daniel je zúrivý pozorovateľ, ktorý robí malé peklo všetkým naokolo. Pripomína Osbornovho obzerajúceho sa v hneve (Look Back in Anger) alebo hrdinu filmu Mika Leigha Nahý. Divák nezdieľa jeho postoj. Najmä preto, že mu nerozumie. O to zvláštnejšie pôsobí Danielovo angažovanie sa v domove dôchodcov. Podobne ako kniha v jeho rukách v jednej z mála pokojných scén filmu naznačuje, že Daniel je možno aj niekým iným, ako iba manuálnym robotníkom bez ambícií.

Prenasledovanie nie je príjemný film. Neklame nás ponúkaním zmyslu, ktorý nenachádza. Aj tak sa domnievam, že je vyznaním lásky Parížu. Lebo už dávno vieme, že láska nie je sladká pena na povinnosti neprerušiť evolučnú reťaz, ale zložitá sociálna hra. A v nej je Paríž neľútostnou kráľovnou. Kto prehrá, stavia sa do radu na ďalší vzťah.

Patrice Chéreau sa preslávil najmä filmom Intimita. Beznádejnosť mlčanlivého, anonymného sexu v ňom ešte dávala nádej, že jestvuje čosi ako neanonymná láska. Film Prenasledovanie už túto nádej neposkytuje. V meste Paríž, kde sa už rodíte slobodný a ani pes po vás neštekne, si musíte všetko vydolovať iba zo seba.

Film Prenasledovanie bol uvedený na MFF Bratislava.

Prenasledovanie, Persécution. Francúzsko/Nemecko 2009, MFF Bratislava 100 min.

Réžia: Patrice Chéreau
Scenár: Patrice Chéreau, Anne-Louise Trividic
Kamera: Yves Cape
Hudba: Éric Neveux
Hrajú: Romain Duris – Daniel, Charlotte Gainsbourgová – Sonia, Jean-Hugues Anglade – cudzinec, Gilles Cohen – Michel, Alex Descas – Thomas