Športom k trvalej diváckej invalidite
Desať najobskúrnejších športových filmov
10.12.2009 | Martin Boszorád
Kultúra starovekého Grécka je veľmi často kladená na piedestál ako čosi nedotknuteľné až sakralizované, čo beriem. Kameň úrazu dedičstva, ktoré predstavuje, však vidím v kalokagatii, teda harmonickom súlade a vyváženosti fyzickej a duševnej stránky človeka, pretože považovať telesnú kultúru za integrálnu súčasť kultúry spoločnosti je prinajmenšom na zváženie. Ok, ak si kalokagatiu interpretujem ako starostlivosť o seba v rovine rozumovej i fyzickej, fyzickej v zmysle bežnej spoločenskej, nazvime to, etikety (sprchovanie, strihanie nechtov a tak podobne), tak by sa akceptovať dala, ale ak by to malo znamenať, že mám v duchu zaručených receptov podávaných masám pachtiť za postavou Discobola, najlepšie vykonávaním najrôznejších zdraviu prospešných športových aktivít, tak to už je asi priveľa. Parafrázujúc vtip, ja športujem, ale len rekreačne, vrhám totiž tieň, pozerám do diaľky a leziem na nervy.
Naozaj zábavný je šport vtedy, ak je vykonávaný pasívne a indoorovo. Človek sadne na gauč, pozerá film o športe, nespotí sa, nie je vystavený nástrahám počasia, na druhý deň ho nesužuje svalovka, no a riziko úrazu je absolútne mizivé, teda ak od nudy nezaspí a nerozbije si zobák pádom zo svojho mikroihriska alebo ak nepozerá čosi, čo môže natrvalo zanechať následky na jeho diváckej, v horšom prípade i mentálnej svojprávnosti.
Športových filmov je dosť, dobrých o čosi menej a zlých neúrekom. Tento zoznam (bez charakteru komplexnosti, bez systematického poradia, takpovediac bez pravidiel) si nenárokuje na to, aby jednotlivé tituly priradil k jednej či druhej kategórii, prizma dobrého/zlého je tu irelevantná, smerodajnou je totiž obskúrnosť.
1. Magická hlbočina (Le Grand Bleu/The Big Blue, Francúzsko/USA/Taliansko 1988, r. Luc Besson)
Vysoký film, hlboký takisto, v pravom i prenesenom zmysle slova, prekrásny, poetický, úchvatný. V enumerácii prívlastkov, najmä pozitívnych, by sa dalo pokračovať, až sa človek diví, čo robí v tomto podivnom zozname. Faktom však je, že kus, ktorý rozpráva príbeh dvoch priateľov i súperov fascinovaných magickými hĺbkami, príbeh dvoch potápačov vrhajúcich sa bez dýchacieho prístroja do priestoru hrozivého ticha, aby stále ďalej posúvali hranice ľudských možností, príbeh dvoch „šialencov“, z ktorých jeden v nesúlade s pudom sebazáchovy na konci zmizne v sprievode delfínov v temnote vody, celkom prirodzene disponuje vlastnosťami viažucimi sa k predmetnej kvalite, ku kvalite obskúrnosti. Magická hlbočina je tu aj preto, aby bolo všetkým jasné, že i intelektuáli môžu mať, hoci len svojského, pasívneho športového ducha.
2. Kokosy na snehu/Studená jazda (Cool Runnings, USA 1993, r. Jon Turteltaub)
Komédia z kategórie príjemných oddychoviek, kto tvrdí, že nie, asi klame. Punc obskúrnosti, naozaj veľkej, jej dáva predovšetkým fakt, že zápletka o černochoch z Jamajky v štvorbobe je inšpirovaná skutočnými udalosťami. Sanka v sánkach – fascinujúca až metafyzická zhoda náhod, nemyslíte?
3. Do útoku (Over the Top, USA 1987, r. Menahem Golan)
Predošlé dva tituly boli v podstate divácky zdravotne nezávadné. Lámať sa to celé začína až tu, v súvislosti s príbehom šoféra kamiónu bojujúceho o akúsi životnú prestíž, ale i lásku svojho syna. Nevidel ho desať rokov a uvidel ho len vďaka smrti svojej bývalej ženy, chlapcovej matky. Vystavať celovečerný film na turnaji v „páke“ (pretláčaní rukou), to je teda odvaha, povedal by som, že až do neba volajúca bezočivosť. Najpodivnejšie na tom je, že režisér bol aj po tomto kúsku mimoriadne plodný, hoci aj nie úspešný. Ako to, že ho nechali ešte si vôbec škrtnúť? Najsilnejším športovým momentom, prípadne vhodným manuálom, ako správne pretláčať rukou, je bez pochýb jedna zo záverečných scén, tá so zmenou uchopenia. Pozitívum – jeden z najlepších filmov o športe pre otcov a synov.
4. Špeciálna kategória – filmy so zvieraťom-športovcom: Lietajúci Bud (Air Bud, USA/Kanada 1997, r. Charles Martin Smith), Bud sa vracia (Air Bud: Golden Receiver, USA/Kanada 1998, r. Richard Martin), Bud – futbalista (Air Bud: Wolrd Pup, USA/Kanada 2000, r. Bill Bannerman), Bud – bejzbalová hviezda (Air Bud: Seventh Inning Fetch, Kanada/USA 2002, r. Robert Vince), Môj pes Buddy – volejbalista (Air Bud: Spikes Back, Kanada 2003, r. Mike Southon), Najužitočnejší hráč (MVP: Most Valuable Primate, Kanada/USA 2000, r. Robert Vince), Najužitočnejší hráč II (MVP II: Most Vertical Primate, Kanada/USA 2001, r. Robert Vince), Mimoriadne extrémny primát/Opica na snehu (MXP: Most Xtreme Primate, Kanada 2003, r. Robert Vince) atď.
V prípade tejto kategórie existujú len dve skupiny ľudí, ktorých členov možno považovať za divácki i mentálne svojprávnych a nie akosi mizantropicky úchylných. Sú nimi deti (hlavne malé, prípadne ich rodičia, samozrejme, iba ak sa dívajú kvôli svojim ratolestiam a len v ich sprievode) a v prípade psích filmov majitelia a fanúšikovia plemena retriever, hoci tí sú tiež už na hranici. Obvyklé športy, obskúrne preto, že sú v nich preborníkmi zvieratá. Pes šachista alebo karatista by už nefungoval, preto v šiestom pokračovaní série Air Bud šteniatka už len hovoria. Čo sa týka opíc, skláňam sa pred nimi, zahrať za im daných podmienok skateboardistu či hokejistu, to je na Oscara! A Sloboda zvierat zanovito mlčí.
5. Vybíjaná: Choď do toho na plné gule (Dodgeball: A True Underdog Story, USA/Nemecko 2004, r. Rawson Marshall Thurber)
Keď si človek spomenie, akú prestíž kedysi táto hra mala, ako len prednedávnom tvorila náplň mnohých hodín telesnej výchovy, až to nejde do hlavy. Predsa len, zvrátená, brutalitou podfarbená zábava na pôde edukačného zariadenia? Možno práve preto sa mnohým, ktorí si postkomunistickým vybíjaním spolužiakov, čo je smutné, aj spolužiačok, prešli na vlastnej koži, táto miestami parádne absurdná a trošku úchylná komédia nezdá až taká absurdná a úchylná. Vo filme je totiž vybíjaná komédiou, v životnej praxi je to už o niečom inom.
6. 40 mm zúrivosti/Pingpong (Balls of Fury, USA 2007, r. Robert Ben Garant)
Skutočne bizarný nápad, založiť naráciu, hoci aj akokoľvek bláznivej komédie, na takom nefilmovom športe, akým je pingpong. V obskúrnosti však autori zachádzajú ešte ďalej, pingpong sa tu totiž nielen hrá, ale funguje ako spôsob boja v špecifickom mortal kombate, boji na život a na smrť. Zápasníci si v ilegálnom turnaji nedávajú na držku päsťami a kopancami, poprípade nejakými fatalitami, jednoducho po sebe pália celuloidovými loptičkami v zápasoch, v ktorých, ako obvykle, platí len jedno pravidlo: žiadne pravidlá neexistujú. Pingpong tak nadobúda doteraz nevídaný symbolický status metafory boja.
7. Bežiaci muž/Muž na úteku (The Running Man, USA 1987, r. Paul Michael Glaser)
Aj keď som v úvode spomenul, že tento zoznam nie je nijako špeciálne systematizovaný, isté štruktúry logickej nadväznosti sa kde-tu objavujú. Napríklad Bežiaci muž je akýmsi prelomom, pretože po komédii, v ktorej šport začína skutočne ohrozovať život, existenciu hráčov, otvára tento titul cestu k negatívnym víziám budúcnosti prezentovaných na pôde už vážne myslených kusov. Svet je na morálnom a etickom dne, ľudia sú zdegenerovaní, otupení, sú stále bližšie k peklu a aby sa po ceste doň nenudili, čumia do debny bažiac po zábave, medzičasom bez akýchkoľvek mantinelov, povedané na rovinu, slintajúc po krvi. Peoplemetre bláznia hlavne pri brutálnej reality show, kde je víťazom ten, kto beží, aby si zachránil holý život. Fyzicky ide o veľmi náročný šport, jeden z najnáročnejších vo svete pasívnej zábavy športových filmov (treba bežať, biť sa, uhýbať a tak podobne), hlavnú úlohu si aj preto nemohol strihnúť nikto iný ako Arnie.
8. Cesta gladiátorov 2000 (Death Race 2000, USA 1975, r. Paul Bartel), Cannonball (Cannonball!, USA 1976, r. Paul Bartel), Rallye smrti (Death Race, USA/Nemecko/Veľká Británia 2008, r. Paul W. S. Anderson)
Tento bod je spojením troch navzájom súvisiacich titulov: originálu, jeho kvázi pokračovania a jeho remaku. Okrem vzájomných nadväzností ich spája v podstate i rovnaký šport – zvrátené automobilové preteky. Filmoví tvorcovia si v sedemdesiatych rokoch našu prítomnosť predstavovali ako dobu zábavy bez obmedzení. V origináli dostávali pretekári najviac bodov za zrážanie ľudí (najoceňovanejšie trofeje boli deti a dôchodcovia), v jeho pokračovaní hrá hlavný hrdina, na rozdiel od ostatných ozaj bizarných ašpirantov na titul v štýle Rat Race, ako jediný fér v uletených pretekoch naprieč Amerikou. Čo sa týka remaku, ten je len slabým odvarom originálu. S ohľadom na tému tohto textu zdôrazňujem, že výrazne i po stránke športovej.
9. Rollerball (Rollerball, USA 1975, r. Norman Jewison), Rollerball (Rollerball, USA/Nemecko/Japonsko 2002, r. John McTiernan)
Nadnárodné korporácie umlčujú po zábave prahnúce masy brutálnou hrou (športom) zvanou rollerball – akousi kombináciou basketbalu, hokeja na klieskových korčuliach a ktovie čoho ešte iného. To je tak asi všetko dôležité, originál je totiž kultovým sci-fi kusom, naň teda nesiahať, a remake, ktorý ani remakeom nie je, si ani nezasluhuje, aby o ňom bolo napísané čo i len o slovo viac. Alebo, predsa len, jedno slovo si zaslúži. Odpad!
10. Krutá hra/Pocta pre juggerov (The Blood of Heroes/Salute to the Jugger, Austrália/USA 1988, r. David Webb Peoples)
Postapokalyptická atmosféra, na zemi púšť, pod zemou labyrintoidné športovisko. Svet je na péčko, niet čo jesť, niet kde žiť, jedinou troškou zábavy je šport zvaný jednoducho Hra a jediným cieľom je dostať sa do Ligy a vyhrať ju. Hru hrajú potulné družstvá (ich hráči sa nazývajú juggeri), ktoré vyzývajú lokálne mestské tímy na zápasy, v ktorých trofejou je psia lebka daného mesta. Šport, ktorý je leitmotívom tohto filmu, je akousi futuristickou variáciou amerického futbalu, pričom povestná kožená „šiška“ je nahradená psou lebkou, v boji však len takou obyčajnou. Ostatné pravidlá, ak vôbec ešte nejaké sú, nehrajú žiadnu dôležitejšiu rolu. Celkovo ide o drsnú „podívanú“, v ktorej Rutger Hauer láme kosti na počkanie.
Pri poslednom titule ide už ozaj o zdravie, ešte že pre nás to nie je naostro. Rozhodnutie pasívne športovať bolo teda zrejme viac než dobrou voľbou.
Diskusia k článku
10.12.2009 - 10:14:53 | lobo | ...
10.12.2009 - 09:12:18 | ramazo | Doplnenie
10.12.2009 - 08:11:23 | lachim | obskurita
10.12.2009 - 08:02:53 | z00m | ...
Vyjadrite svoj názor
Dnešné články
- Pohoda – mrte – láče: Rozumiete mladým dávačom? (171)
- Filip DrábekRodinné striebro
- Feminizmus náš každodenný (80)
- Petra PappováTesty
- Vyznáte sa v starej dobrej latinčine? (147)
- Eva BeerováTesty
- Kokôtik a jeho kamaráti (58)
- Eva BorušovičováRodinné striebro
- Inland končí (339)
- Elena AkácsováÚvodníky
Ankety
Naposledy tu boli
Vyhľadávanie registrovaných Inlanderov



