Jelení guláš s kvapkou žiarlivosti alebo Kto koho miluje a prečo

2.11.2009 | Elza Goodmanová

- Budem ho milovať, aj keď bude starý a senilný. Ja sa už teraz teším, ako mu budem utierať sliny z brady, vieš si to predstaviť?

To sa ma spýtala sestra tesne pred svojou svadbou a ja som si to nevedela predstaviť. Nechápala som celkom presne, o čom moja staršia sestra hovorí. Ako si môže byť taká istá, že bude milovať jedného muža celý život? Ako ju môže tešiť predstava unikajúcich stareckých slín na jeho brade. Pamätám si dobre ten pocit vlastnej zmätenosti, či aj mňa čaká raz podobný osud a podobné emocionálne predstavy, ako mi vyložila vtedy v obývačke pri skúške svadobných šiat. Rozhodla som sa celkom spontánne, že sa radšej nevydám, ak ma to raz má takto poznačiť. Treba povedať, že až donedávna som žila s jedným mužom v spoločnej domácnosti. Bez svadby a bez problémov. Až na tie hádky. Ale k tomu sa radšej nevracať.

Nechápala som celkom, čo sestru na mojom švagrovi tak fascinuje. Ona – pracovníčka jazykovedného ústavu akadémie vied – bola totálne hotová z muža, ktorý mal stavebnú firmu a slovník posledného kočiša, akoby povedala naša babička. A možno ju fascinovali jeho zbrane. Milan bol totiž okrem iného vášnivý poľovník.

- Hovorila som ti, že nemáš nič nosiť, nezmestí sa mi to do mrazáku. Vidíš? Je plný! Toto je diviak, tu mám len srnčie, hore sú zajace a tuto je bažant. Ozaj, nemáš chuť na jelení guláš?

Tak ma privítala sestra namiesto pozdravu a hneď na chodbe pootvárala zásuvky nadrozmernej mrazničky. Žila si dobre. Zásuvky boli napchaté do prasknutia. Milan postavil dom, splodil dvoch synov a steny ovešal trofejami. Teplo domova roztápalo zmrzlinu, čo som zvierala v jednej ruke. V druhej som mala zbalené základné veci na prežitie. Tu budem teraz bývať. U sestry. Kým sa nerozhodnem, čo ďalej. Kým sa niečo nestane. Kým mi nezavolá on, nepovie, že ho to mrzí a že mu je smutno.

- Veď zjedzme zmrzlinu a máme po probléme, - navrhla som s úsmevom.

- Je sedem. Po šiestej sladké nejem. Som v prechode a všetko sa na mňa nalepí. Aj zmrzlina.

- A chalani si nedajú?

- Chalani!!!???!!!

To už zarevala sestra kamsi nad seba do priestoru. Skoro ma z jej mohutného hlasu vystrelo. V tom výkriku som zacítila kúsok zúfalstva, zúrivosti aj plaču. Kdesi nad nami bolo počuť tlmený dupot, až kým do kuchyne nevošli dvaja urastení statní chlapci. Spoločnými silami sme my traja spráskali celé balenie zmrzliny, kým mi sestra ustieľala v hosťovskej izbe posteľ. Mladší zo synov pustil svoju obľúbenú kapelu a pýtal sa ma na názor. Starší mi pochválil notebook a obaja sa zhodli, že ich moja prítomnosť veľmi teší. Keď vošla ich matka – moja sestra – mladší vypol hudbu a obaja odišli.

- Sú skvelí.

- Lebo zjedli tvoju zmrzlinu?

- Aha. Nie preto.

Zase mi raz vyrazila dych. Presne ako na našej poslednej dovolenke. Išla som s nimi na Sicíliu, lebo môj muž bol na trojmesačnej stáži v Nemecku. Sestre sa nechcelo ísť na Etnu, že ju bolia nohy, chlapci jazdili na skútroch od rána do večera. Tak sme išli na výlet len ja a sestrin Milan. Všetko by bolo v poriadku, keby som na druhý deň nechytila pri raňajkách Milana za zadok. Akože – dobré ránko, ako sme sa vyspali? Neviem, čo mi to napadlo, bolo to spontánne gesto. Na Etne s nami bol párik, čo sa v jednom kuse držal za zadok. Buď on ju alebo ona jeho. Mali nerozlučné zadky. Tak som Milana zo žartu chytila za ten jeho. Moja sestra to videla, večer sa opila a vysvetlila mi, že v živote urobila len dve chyby a tá druhá som ja na jej dovolenke. Nenechala si nič vysvetliť, po návrate mi nedvíhala telefón, neodpovedala na odkazy. Nekomunikovala so mnou. Pre ten Milanov zadok. Mala majetnícke sklony, pokiaľ išlo o Milana a jeho časti tela. Žiarlila.

- Čo je tá prvá chyba, ktorú si v živote urobila?

Odvážila som sa preťať to ticho, čo zostalo v kuchyni, keď chlapci odišli a na stole po nich zostala len prázdna škatuľa od zmrzliny.

- Že som vtedy od neho neodišla, keď mal tú frajerku! Mohla som mať teraz mrazničku plnú tak akurát, bolo by v nej dosť miesta na kura, filé aj zmrzlinu! Dala by som si z nej ráno do kávy! S tebou!

Vysypala zo seba Paula, moja sestra, od sporáka, na ktorom miešala až doteraz jelení guláš, aby neprihorel. Otočila sa ku mne a zúfalstvo v jej tvári už prekrývali slzy.

- Vieš, ako ťažko sa varí z diviny?! To sa nedá variovať ako hydina alebo tak. To musí mať len šťavu a všetko to má aj tak stále rovnakú chuť. A nikto to už nechce jesť. Ani náš pes. A Milan furt len poľuje, vláči sem tie mŕtvoly, v kozube sa stále pália nejaké zuby, všade po dome sú porozkladané sánky na nejakú vzorkovnicu, či čo!

- Dám si z toho guláša.

Povedala som to potichu. Zdvihla ku mne mokré oči a rovnako potichu sa spýtala:

- To fakt?

- Fakt.

- Chalani sú vegetariáni. To majú z neho, podľa mňa.

To sa mi už zdôverila pri naberaní guláša do taniera. Nechutil zle. Mal takú strašidelne sladkastú chuť.

- Prečo si ma vtedy neodhovorila, keď ma prosil o odpustenie?

- Lebo ho miluješ a čakáš na tie jeho sliny, zabudla si?

Paula sa konečne trochu usmiala a vysmrkala sa.

- Čo mám robiť, Elza?

- Choď sa obliecť, ja dojem guláš a ideme do kina. Pozývam.

Sestra sa s nadšením ako malá odbehla prezliecť.

Pred kinom som jej kúpila zmrzlinu. Rozjasnila jej tvár aspoň o desať rokov.

A keď som kupovala lístky, stalo sa, na čo som čakala. Pri popcorne sa zrazu objavil môj muž! Nevidel ma, ale ja som videla dobre. Cudzia ženská ruka ho chytila za zadok. Za môj zadok! Vystrelila som ako šialená. Zrejme ten sestrin jelení guláš mi dodal potrebnú divokú silu. Stačilo pár krokov a bola som pri nich.

- Nedotýkaj sa ho, ty chudera!

To som zarevala neprirodzeným hlasom a strelila cudzej žene šťavnatú facku.

- Elza?

To sa spýtal môj muž tak prekvapene, akoby prešli roky a nie týždne, čo spolu nebývame. Cudzia žena si urazene chytila líce a vyplašene odbehla. Divákov bolo na ňu asi priveľa. Zopár ich dokonca zatlieskalo. Vrátane mojej šialenej staršej sestry. Smiala sa a mala taký divoký lesk v oku. Chytila som ju pod pazuchu a spoločne sme vykročili do kinosály. Nemohla som sa obzerať, bála som sa, že skameniem buď ja, alebo on, a to som nechcela.

Zjavne ho tá malá kurva nemala dosť rada, keď ho nechala samého a zdrhla preč, pomyslela som si, keď som dávala mobil do tichého režimu. Práve mi prišla od neho správa.

Vyzeráš vo forme. Kedy máš čas?

Strčila som mobil bez odpovede do kabelky. Sestra chytila moju ruku do svojej a silno stisla. Titulky odpálili nový príbeh. Povedzte mi, čo mám robiť? Myslela som, že žiarlivosť nepriťahuje.

Ohodnoťte príspevok

Zlé body:4

Dobré body:57

Ak chcete dávať viac bodov, registrujte sa