Ak už sex, tak skutočne až po svadbe

4.1.2010 | Juraj Malíček

Toto je archívny článok, ktorý sme publikovali 12. mája 2009. Vraciame sa k nemu na odporúčanie Eleny Akácsovej: "Juro rád provokuje a rád domýšľa veci ad absurdum. Ale vo svojej podstate je veľký moralista a konzervatívec. Preto ho treba čítať pozorne a stále dokola."

Ako to už tak býva, Janík nemusí byť nikto konkrétny, ale s veľkou pravdepodobnosťou môže byť, ba takmer isto je a dobre, že je, lebo jeho príbehu sa dá ľahšie uveriť. Nakoniec, je to banálny príbeh, možno až príliš všeobecný, ale to už je Janíkov údel. Narodil sa do všednosti, všedne žije a všedne umrie, v rámci pravidiel a dobrých mravov naokolo. Dobré mravy i pravidlá sú čosi, čo Janík ctí, lebo nevie inak, iné ho neučili a iné nepodchytil sám od seba.

Janík je kresťan a katolík, ako davy chlapcov, mladých junákov i zrelých mužov naokolo, kresťan a katolík podľa matriky a podľa toho, že v nedeľu chodí do kostola, pred jedlom sa automaticky prežehnáva a nerozvedie sa. Kresťansky ho pokrstili, prijímal, na birmovke bol, kresťansky sa oženil a kresťansky ho pochovajú. Janík nie je šťastný, nepozná šťastie a nikdy nespozná, aj to je kresťanské, nesie svoj kríž. Škoda, lebo Janík je v zásade dobrý človek, skutočne dobrý človek, na ktorom sa podpísalo len to, že sa nenarodil do dobrého sveta, do prostredia, ktoré by mu okrem pravidiel vpálilo do duše aj ich dodržiavanie.

Základnú školu Janík odchodil, lebo musel, našiel sa až na učňovke, tá ho vyslovene bavila. Motory a tak. A šla mu ľahko, aj maturitu by si bol spravil, ale nespravil a dôvodu prečo nie niet, ako v ničom inom v Janíkovom pobabranom živote.

Janík chodil na muziku do všetkých obcí v okrese, všade tam, odkiaľ sa dalo ráno prísť bez výraznejšieho rizika, že by ich opitých, ako tradícia káže, pandúri chytili. Vždy v sobotu večer, obliekol sa Janík, hladko oholil, pitralónom navoňal, junák ako lusk. A poďho na zábavu, veď aj ostatní chodia a čo iné robiť v sobotu večer? Aj ho to bavilo, prečo to nepriznať, veď kam už inam zájsť so zapálenými lýtkami, keď nie na muziku?

Dobrák Janík bol vždy ten tretí vzadu, nesmelý, ale žiadna trasorítka, len akosi prirodzene inteligentnejší ako by sa očakávalo, ale nie natoľko, aby bol ochotný dať to na sebe znať.

Janík poznal desatoro, i o nadstavbe vedel, vedel, že ak sex, tak až po svadbe, ale toto pravidlo, podobne ako iné pravidlá, nebral nijako záväzne. Veď reči sa hovoria a chlieb sa je, a keď už raz žijeme v modernom svete, tak načo sa oddávať starým tmárstvam?

Nuž na to, Janík môj, že ono staré tmárstvo, ak by si ho bral vážne, zabránilo by ti urobiť najväčšiu chybu tvojho života. Tak by mu aspoň riekla múdra stará mať, ak by to nebolo naozaj.

Janík vedel ako to na zábave chodí, že sa tancujú slaďáky, raz, dva, trikrát a potom už sa možno dievky opýtať, či by s ním nešla von. A keď ide, tak mu dá. Nikdy sa mu také nestalo, až do onoho večera, už si Janík myslel, že narazil na ďalšie pravidlo, ktoré neplatí, a tu, čuduj sa svete, platilo.

Nebola z najkrajších, ani pekná v konečnom dôsledku nie, ale šla von a dala a razom bola tá najkrajšia. Po mnohých pokusoch, keď žiadna von nešla, táto šla a dala. Aj na ďalšej zábave mu dala, aj na ďalšej, a kým Janíkovi došlo, čo sa deje, už spolu normálne chodili. Aj otehotnela, aj sa vzali, lebo museli, aj sú spolu dosiaľ, aj spolu zostanú, lebo tak sa to patrí. Či to Janík chcel, to už sa ho nikto nepýtal, od neho sa už len čakalo, aby sa zachoval správne. Ako slušný človek, nie dostatočne slušný, ale slušný.

Janík videl lásku v kine, za ruky sa tam vodili, muckali sa, sladké slovíčka si vraveli, tak aj on, dúfajúc, že čo necíti, začne cítiť. Nezačal, Janíkova tragédia je, že keď práve nemal zapálené lýtka, videl, do čoho sa rúti, videl, že mu dala mrcha škaredá ako noc, prízemná, hlúpa, konvenčnejšia ako on, taká, čo nejde von len tak, užiť si, ale taká, čo keď už išla von, chcela viac brať ako dať. Ešte menej slušná ako on. Vzala Janíkovi život, dobre mu tak, somárovi, dala mu prežívanie, hypotéku, pivný pupok a vzala sny.

Nemal si ju brať, nechcel si ju brať, ale vzal. Ak by ho napadlo, že za tým sexom až po svadbe môže byť aj normálne, múdre pravidlo, ako ochrániť slušných ľudí pred tými menej slušnými, k ničomu podobnému by nikdy nemuselo dôjsť.

Už majú tri deti, Janík teraz dúfa, že v ňom zostalo aspoň toľko slušnosti, aby ich nezačal mlátiť. Ju občas udrie, ľudia vravia, že by mal častejšie.

Ohodnoťte príspevok

Zlé body:39

Dobré body:200

Ak chcete dávať viac bodov, registrujte sa