Nevstúpiš dvakrát do toho istého internetu

4.1.2010 | František Gyárfáš

Toto je archívny článok, ktorý sme publikovali 7. septembra 2009. Vraciame sa k nemu na odporúčanie Juraja Malíčka: Naša vlastná minulosť v rukách kohosi cudzieho. Veľký brat sa po prvýkrát vôbec úprimne usmieva. A láskavo. Kedysi, kdesi, azda, ak by sme sa už v budúcnosti predsa len nestretli, kedykoľvek sa môžeme stretnúť v minulosti.

Od detstva nás život učí, že sa svet skladá z troch častí. Z prítomnosti, v ktorej žijeme, z budúcnosti, ktorá nás neminie, a z minulosti, ktorá nás, bohužiaľ, už neminula. Je to podivné bludisko plné krivých zrkadiel. Na nič sa nedá spoľahnúť.

Budúcnosť je kufor plný možností, ktorým sa snažíme vyhnúť. Namiesto nich si predstavujeme lepšie verzie, ktoré zvyčajne nenastanú. Budúcnosť je našou slobodou, avšak narážajúcou na slobodu budúcností tých druhých. Pri rozhodovaní sa, ktorá budúcnosť sa zrealizuje, má v lepšom prípade hlavné slovo osud, v horšom fyzika. Determinizmus zrážajúcich sa guličiek.

Minulosť je bojom interpretácií. Výsledok je príbeh, pre každého iný. Absolútnu nemožnosť jedinej minulosti najlepšie dokazuje to, že nikde nenarazíte na dve rovnaké spomienky na tú istú udalosť. Skúste si vyrozprávať dovolenku hoc aj od dlhoročných manželov. O priebehu prvého rande ani nehovoriac.

Prítomnosť je otvor, v ktorom sa vejár možných budúcností zlieva do jedinej reality. Aby sa tá vzápätí rozvodnila do delty spomienok, ktoré si odporujú.

V takejto neistote žijeme. A zjavne to pre nás nie je žiaden problém.

Internet do tohto raja svojvoľnosti vniesol nečakaný poriadok. S neúprosnosťou účtovníka zaznamenáva každé napísané slovo a ukladá ho do priečinka s naším menom. Pouličné kamery snímajú náš obraz, telefóny zvuk našich slov. Mobily sledujú našu polohu. Väčšinu z toho si nachádza cestu do nevyčerpateľnej pamäte počítačov. Internet si to tam vie aj nájsť.

Aj pre internet platí neznámo budúcnosti. Až prítomnosť prebúdza Google, Yahoo! a všetky archívy k horúčkovitej činnosti. Skúmajú novonarodené fakty, triedia ich a indexujú. Vety rozoberajú na slová, obrázky tagujú, melódie zapisujú do taktov.

Internet je obrovská kopa, do ktorej ukladáme všetky prítomnosti. Veža v digitálnom Babylone. Informácie v ňom bojujú o zviditeľnenie, robia si protekciu, spájajú sa do memetických ríší. Internet sa neustále mení: rastom aj objavovaním súvislostí. Nevstúpiš dvakrát do toho istého internetu.

Čo však internetu chýba, je sloboda kresliť si minulosť na svoj obraz. Všetko si pamätá s nudnou objektivitou. Áno, občas sa stratí spojenie na dlho nekontaktovaného frienda, niektoré linky prestávajú fungovať, mnoho informácií sa odpratáva do skladov, kam nikto nechodí. Niektoré spomienky nevieme nájsť. Ale nenájsť neznamená slobodu k fabulácii.

„Minulosť sa skončila,“ odkazuje nám internet s pýchou pedanta.

Nám hovorte!

Ohodnoťte príspevok

Zlé body:2

Dobré body:61

Ak chcete dávať viac bodov, registrujte sa