Úchylák

23.12.2009 | Katarína Uhrová

Toto je archívny článok, ktorý sme publikovali 21. septembra 2009. Vraciame sa k nemu na odporúčanie Eleny Akácsovej: "Katka by mala písať viac takýchto vecí a my všetci by sme ju mali viac chváliť a nedávať jej robotu, pre ktorú potom menej píše."

Oskar mal pocit, že keď hneď niečo neurobí, ten dopitý pohár, čo zvieral v ruke, stlačí najsilnejšie, ako vie, nech mu je potom všetko len jedno. Už spravil každú jednu z tých vecí, o ktorých si vždy myslel, že sa k nim ľudia dostanú až v ozaj ťažkých zúfalstvách. A to bol doma iba siedmy deň z dvojtýždňovej dovolenky. Hral sa so špinavým pohárom a rozmýšľal o tom chudom chalaniskovi z donášky, či by ho k tej fľaši džinu, čo mu každý deň trochu načierno nosil so šunkovou pizzou, večer nepozval. Rýchlo to však zavrhol, pretože ten papuľnatý šiltovkár by si určite myslel, že je pošahaný, alebo nebodaj teplý. Tak zas nič, ale tento záver aspoň Oskara doviedol k úvahe, že keď mu zas dokáže záležať na dojme iných, snáď to s ním ešte nie je také zlé. Uvedomil si, že by sa asi mal vrátiť k photoshopu, doupravovať tie príšerné fotky čorknuté z fotobánk, na ktoré budú po dovolenke zvedavé klebetné kolegyne. S pohárom stále v rukách sa dovliekol k počítaču, zahnal sa, že odplaší mačku zo stoličky a vtom mu došlo, že mačku dal predsa pani Aničke z vrátnice, aby mu ju povarovala, kým on bude pri mori. Spomienka na jediné ďalšie živé niečo u neho doma ho zas úplne zobrala. Zaťal zuby, povedal si, že stačilo, šmaril pohár o chladničku, schmatol bundu a buchol dvermi.

Prešla polhodina a Oskar nechápal, čo sa mu na nápade ísť do kina zdalo také úžasné. Opieral sa o novembrový program a bol rozhodnutý vypadnúť, lenže vtedy dievča pri vchode do kinosály otvorilo dvere. Nechcel byť za idiota, čo v najlepšom zmizne, tak si vyzliekol bundu a kým sa ostatní tlačili dovnútra, pozoroval tú malú uvádzačku. Mohla mať tak sedemnásť, bola pekná, ale nie tým zjavným spôsobom, takže to o sebe nevedela, a to ho na nej bavilo najviac. Mala na sebe všetky tie mladé handry, akurát ona na ne nemusela upozorňovať. Držala knihu a aj keď Oskar nedovidel na jej názov, šokovalo ho to. Vzápätí sa naplašil, aby to neznamenalo, že dievča pôjde študovať filozofiu alebo podobnú kravinu, kde sa zopsuje, a keď rozmýšľal, že práve táto si nezaslúži skončiť sama v prázdnom byte, dievča na neho hanblivo kývlo. Rýchlo k nej vystrelil: dúfal, že nie príliš nedočkavo. Mladá sa na neho usmiala a podala mu ruku. Najprv ho to úplne odrovnalo, ale potom mu zaplo, že odkedy bol naposledy v kine, asi vymysleli nové marketingové ťahy na divákov. Zaváhal. Lenže dievča mu práve núkalo to, čo časovo prekonalo aj tú poslednú návštevu kina. Preto ju silno chytil, triasol malou rukou a bolo mu vážne dobre. Lenže asi po sekunde zacítil, ako dievčaťom myklo a vystrašene si ruku vytrhlo. Ďalšiu sekundu nechápal on, ale keď ju videl zarazene cúvať, celé mu to došlo. Dievča k nemu vystieralo ruku, lebo mu len chcelo odtrhnúť lístok a pustiť ho dnu.

Na plátne sa mihali holé telá; či muži, alebo ženy, a kto komu kam a čo, Oskar nevnímal. Myslel len na dievča vonku, že čo si asi myslí ona. Zachoval sa ako ultra pablb a teraz ho určite má za hnusného úchyláka, čo obchytkáva mladé baby a chodí sa ukájať na porno. Okusoval si nechty a búchal hlavu, že keď už sa rozbehol do kina, mohol si aspoň zistiť, čo dávajú. Strašne chcel odísť, ale to by zas stretol uvádzačku, a to by už nezvládol. Tak trpel a modlil sa, nech sa to hrozné umelecké trojhodinové peklo skončí a on nenápadne utečie. Bol rozhodnutý skončiť so všetkými socializačnými pokusmi a nevedel sa dočkať svojho zúfalého prázdneho bytu.

Keď bolo konečne po všetkom, ponáhľali sa aj ostatní ľudia, takže mal čo robiť, aby sa medzi nimi presvedčivo stratil. Periférne videl, že dievča, už v kabáte, omotané farebným šálom a pripravené odísť, stojí pri východe z kina. Plánoval sa popri nej prešmyknúť von a práve keď sa mu to úspešne darilo, dievča zavrelo dvere a skrížilo mu cestu. Teraz cúvol Oskar a zronene ju očami prosil, nech neblbne. Lenže slečna ukázala obdivuhodnú zaťatosť, trochu podišla a celkom pevným hlasom sa ospravedlnila: mala ho totiž za vedúceho, ktorého ešte nevidela, lebo je tu nová a myslela si, že ju prišiel skontrolovať. Oskar zostal ako obarený a keď úplne pochopil, čo povedala, bolo mu jasné, že stokrát radšej než buzerujúcim inkognito obsmŕdajúcim nadriadeným, s ktorým si ho dievča pomýlilo, by bol radšej tým porno úchylom. Cítil sa strašne, nedokázal nič povedať, a tak len bez slova pozeral na dievčinu. Ju to zmiatlo tiež, takisto ho sledovala, bola ticho a trochu sa usmievala.

Oskar netušil, koľko to trvalo. Pozerali na seba, mlčali a on bol prekvapený, ako málo toho je a ako mu to stačí. Keď si hovoril, že takto by tam dokázal stáť hodiny, niekto zabúchal na dvere. Obidvaja sa strhli, ako keby ich práve prichytili, a dievča rýchlo pustilo dnu svoju kamarátku. Tá bola krásna, plná náušníc, a jediné, čo si Oskar pri pohľade na ňu povedal, že aj so štvrtinou jej sebavedomia by z neho bol celkom iný človek. Kamarátka sa rehotala, kričala a slovami, ktoré Oskar poznal, len nerozumel ich významu, vyviedla uvádzačku von. Dievča sa otočilo na Oskara, ospravedlňujúco kývlo a neochotne vyšlo za kamarátkou. Oskar bol rád, že nepovedala dovidenia alebo podobnú hrôzu a už teraz cítil, že mu bude chýbať.

Vybehol z kina, aby sa na ňu ešte naposledy pozrel. Pršalo a jemu došlo, že si vnútri na sedadle zabudol bundu, ale bolo mu to jedno. Sledoval svoje dievča a rovnako ako ona filtroval rapotanie jej kamarátky. Dievča sa zrazu obrátilo, chvíľu nechalo na seba liať a potom pomaly, ale jasne Oskarovi kývlo, nech ide za nimi. Zaskočilo ho to: prenasledovať dve stredoškoláčky mohlo vyzerať fakt úchylne. Lenže medzitým sa slečny pohli a on nechcel ostať sám, aspoň teraz nie. Vykročil za nimi.

Ohodnoťte príspevok

Zlé body:1

Dobré body:98

Ak chcete dávať viac bodov, registrujte sa