Problém so sexuálnym sebaurčením

21.10.2009 | Peter Pišťanek

Problém so sebaurčením
Som 17-ročný chalan, ktorý má problém s vlastným sebaurčením a najmä s určením vlastnej sexuálnej orientácie. Najprv k môjmu okoliu. Už od základnej školy som mal veľa kamarátstiev. Ale postupom času som mal čoraz viac priateľstiev s dievčatami ako s chlapcami. V podstate všetky moje kamarátstva boli s dievčatami a chalanov som sa viac-menej stránil. Mal som asi len dvoch kamarátov. A tu už sa dostávame k môjmu problému. Je normálne, ak sa bavím v podstate výlučne iba s dievčatami (dokonca aj teraz vo veku stredoškoláka)? A ešte: občas sa pristihnem pri tom, ako si okukujem chalanov. A hodnotím ich postavu, zadok a podobne. Je to normálne? Musím avšak podotknúť, že som mal už jeden heterosexuálny vzťah, no pochybnosti boli vždy. A nemožno povedať, že by ma baby nevzrušovali, práve naopak, veľmi sa mi páčia. Prosím, ak viete, poraďte. Vďaka
Juraj, 17

Existuje jeden zaujímavý mýtus, ktorý sa dodnes používa v psychoterapeutickej praxi. Pochádza zo starej Číny. Podľa neho kedysi dávno, po stvorení sveta, neboli žena a muž, ale jediná bytosť, ktorá sa vyznačovala vlastnosťami oboch pohlaví a mala dve duše – ženskú a mužskú. Tieto dve duše v jednom tele vždy spolu nažívali v zhode a priateľskom porozumení. Až jedného dňa sa čosi prihodilo a začali sa sporiť o to, ktorá je silnejšia a múdrejšia, a mala by teda viesť bytosť. Skrátka klasický boj o dominanciu. Bohu sa to nepáčilo. Chcel, aby obidve duše nažívali vo svornosti a navzájom sa dopĺňali tak ako kedysi. „Namiesto toho, aby ste boli rady, že môžete byť stále spolu, ustavične vymýšľate!“ zlostil sa a pohrozil im: „Uvidíte, ak to takto pôjde ďalej, budem musieť prijať určité nepopulárne opatrenia!“ Lenže to bolo, ako keby ste hrach na stenu hádzali. Duše neustále pokračovali v pozičnom boji a šarvátkach, takže Boh sa na ne napokon naozaj nahneval, roztrhol bytosť na dve polovice, ženskú a mužskú, a každú šmaril na opačný koniec vesmíru. Odvtedy ženská duša zúfalo hľadá mužskú a naopak.

Výklad významného znalca ľudskej duše a spoluzakladateľa psychoterapie Carla Junga je jednoznačný: v každom z nás sa už od puberty aktivuje sexuálny predobraz, ktorý nám pomáha oddeliť sa od rodičov a viesť samostatný duševný a sexuálny život. Jeho stopa je zrejmá v tom, že každá ľudská bytosť v sebe nosí viac či menej jasnú predstavu o svojom ideálnom partnerovi či partnerke. Tento obraz nás vedie k hľadaniu lásky a vytváraniu partnerstva s bytosťou opačného pohlavia. Jung dal mužskej fantazijnej predstave ženy názov Anima a ženskej predstave muža Animus.

Čisto laicky si dovolím v tom mýte hľadať a nájsť ešte jedno dôležité posolstvo: že každý v sebe máme kus opačného pohlavia. Každá žena má v sebe kúsok muža a každý muž má v sebe kúsok ženy. Napokon, nie je sa čo čudovať: každý z nás predsa vznikol spojením pohlavných buniek našich rodičov, ženy a muža, takže zákonito sme pol-napol.

Táto ambivalentnosť je u niekoho menej, u niekoho viac výrazná. Naše sexuálne správanie je prevažne spôsobené výchovou v detstve. Je však zaujímavé, že chlapčenské správanie u dievčat sa v našej spoločnosti prijíma oveľa tolerantnejšie ako opačný prípad, keď chlapec vo väčšej miere preberá ženské vzory. Napríklad ak sa vo výchove dievčaťa podporujú „mužské“ vzory a podporujú „mužské“ vlastnosti, hovorí sa o nej, že je mužsky rozhodná, rieši problémy ako chlap (čo je myslené v podstate ako uznanie a pochvala). U chlapcov na druhej strane sa výchova k citlivým prejavom môže v spoločnosti stretávať s negatívnym hodnotením (označenie ako citlivý, tolerantný znamená v stereotypnom chápaní slabosť a zženštilosť). K zásadným stereotypom mužského správania napríklad patrí ráznosť, hrmotnosť, futbal a dôsledné ovládanie emócií. Chlapci sa preto už od útleho veku podriaďujú diktátu spoločnosti, že chlapci neplačú, a ich výchovné usmernenia vedú k potláčaniu prejavov emocionality. V dospelom veku, keď by sa im živé prejavy emocionality aj celkom hodili, napríklad v rámci citových vzťahov, vlastne nevedia primerane reagovať. Pozrite si niekedy nejakú hlúpu súťažnú reláciu v televízii, ako reagujú dospelí muži, keď niečo vyhrajú. Je na nich vidieť, ako urputne sa usilujú potlačiť akýkoľvek prejav radosti a prekvapenia, ako sa usilujú správať neutrálne, suchársky. Pozor, hovorím o prirodzených emóciách, nie o falošných emóciách ukazovaných v rámci súčasných módnych trendov odtrhnutosti z reťaze, ktoré robia z mladých ľudí otravných a ujačaných ukazovačov zubných plômb.

Je zaujímavé zistiť, že obraz správneho muža vyznieva trochu inak v očiach mužov a inak v očiach žien. Bežní muži si väčšinou zakladajú na schopnosti presadiť vždy svoje, na svojej podnikavosti, na ambícii vyniknúť v práci a v spoločnosti, na autorite doma a v rodine. Ženy zase kladú väčší dôraz na toleranciu muža, na jeho jemnosť a citlivosť k problémom druhých, na jeho prispôsobivosť, na schopnosť byť príjemný spoločník. Muži teda na sebe zdôrazňujú prvky tradične chápanej mužnosti, kým ženy vyzdvihujú vlastnosti muža, dôležité pre partnerské spolužitie.

Niekto sa jednoducho nevprace do vidiny muža ako srstnatého chlapáka, pre ktorého je svet žien nielen veľkou neznámou, ale aj objektom pohŕdania a znevažovania. To je aj Váš prípad a žiť s tým musíte sám. Vydali ste sa na svoju cestu, tu Vám nikto neporadí. Ja azda len toľko: Vždy a za každých okolností buďte sám sebou a riaďte sa tým, čo cítite. Je to Váš jediný život, iný mať nebudete, tak si ho zariaďte podľa seba, nie podľa kreténov, ktorí nemajú nič iné na práci, iba montovať sa do životov cudzích ľudí!

A čo sa týka Vašich pochybností ohľadom sexuálnej orientácie, odporúčam Vám prečítať si staršie Sexporadne na tú tému. Nájdete ich tu a tu.

Poznámka autora: Ak si čo len trochu vážite môj čas, používajte, prosím, vo svojich otázkach diakritiku: teda mäkčene, dĺžne, vokáne a podobne. Ak máte nejaký sexuálny problém (nie zdravotný, ale taký, ktorý sa trebárs týka istých sexuálnych praktík), alebo hoci len všetečnú otázku, ktorá sa zrodila počas nejakej žúrky, sem s ňou (v pravom stĺpci nájdete pekný formulár na posielanie otázok). Používajte, prosím, diakritiku: teda mäkčene, dĺžne, vokáne a podobne – ušetríte mi tým kopu času. Pokúsim sa odpovedať podľa svojho najlepšieho vedomia a tak, aby to bola aj trochu sranda. Používajte, prosím, diakritiku: teda mäkčene, dĺžne, vokáne a podobne – ušetríte mi tým kopu času. Taktiež, prosím, uveďte meno, pod ktorým chcete vystupovať, a svoj vek. Používajte, prosím, diakritiku: teda mäkčene, dĺžne, vokáne a podobne – ušetríte mi tým kopu času.

Ohodnoťte príspevok

Zlé body:2

Dobré body:23

Ak chcete dávať viac bodov, registrujte sa