Kde si, protitabaková loby, keď ťa tvoj ľud potrebuje?

10.3.2009 | Juraj Malíček

Fajčenie už nie je, čo bývalo, povedal dedo Jozef, slastne si naposledy potiahol z vytrasenej Bystrice a definitívne skoncoval so zlozvykom, ktorý ho sužoval posledných šesťdesiat rokov. On mal osemdesiat, ja osem a nezomrel do roka a do dňa, ako sa to traduje v podobných historkách o notorických fajčiaroch, čo prestali a zabilo ich to. Bambuľka v tomto príbehu nefiguruje, zato iná žena hej, distingvovaná dáma, ktorú si k nám na hody priniesol ktosi ako čestného hosťa a ona nemala ani kúsok chochmesu a bez okolkov si zapálila elegantnú dlhú cigaretu, čo ak dedo dakedy videl, tak len v čiernobielych filmoch s Marlene Dietrichovou – a to bolo v kine, takže to neplatí, lebo čo je v kine, nie je naozaj. V dedovom patriarchálnom svete čírych rodových stereotypov ženy naozaj nefajčili, tak ako si neotvárali príliš ústa, keď počúval ktosi ďalší a tak ďalej.

Bol by to lepší príbeh, ak by som na dedovi lipol, ak by ma vychoval a zásadne sa na mne podpísal, ale nič také sa neudialo, skôr som len potreboval začiatok do iného príbehu, príbehu o tom, aký nepatričný, slabý a zlyhávajúci je boj establishmentu voči prekliatym naničhodným odporným fajčiarom. V jednom mal dedo pravdu: fajčenie už nie je, čo bývalo, a nebude, kým ho znova nevytesníme celkom do ilegality. A je to preto, že nikto nemá odvahu natvrdo povedať, čo je vlastne fajčenie zač, aká je to pliaga. Ja by som ich strieľal, všetkých, komplet, od pestovateľov tabaku, cez ľudí, čo sadia stromy, k iným ľuďom, čo tie stromy rastú a zbierajú, až po tých na konci, čo vyrábajú cigaretové papieriky. A trafikantov samozrejme tiež, ale prví by išli tí, čo za to najviac môžu, tabakové monopoly a vláda!

Kto má nebohý ľud ochraňovať? Nebohý ľud sám? Ten sa neochráni, len troška sa mu opraty povolia a už by šlukoval o sto tristo. Akoby ľud nemal iných, bezpečnejších kratochvíľ dosť, prácu napríklad a sex.

Alebo, a to sa mi zdá momentálne najpravdepodobnejšie, celá protifajčiarska agenda bude z toho, že fajčí hocikto, háveď, plebs, holota. Najväčšiu neplechu robia fajčiari, čo sa považujú za obete. Prestal by som, ale nevládzem – akoby skoncovanie s fajčením bola cesta hore kopcom. Punc exkluzivity to stratilo, človek by si aj potiahol, ale keď uvidí s kým, ihneď ho to prejde.

Veľmi ma rozohňuje skutočnosť, že sa fajčí s vládnym požehnaním, pre spotrebné dane, aby ľudia skôr umierali a dôchodky im nebolo treba vyplácať. Raz sa však, dúfam, dočkám, nielen krvavých pokút za nedopalok na ulici, ale rovno tej streľby. Do rúk zbrane, chasa, fajčiarov poďme gniaviť, potom sa ukáže, kto je s nami, a kto fajčiar.

Teraz vážne, ak by som dosiaľ dosť vážne neznel, prekáža mi možnosť rozhodnúť sa byť hoci utláčaným, ale fajčiarom. Aj možnosť ísť voliť mi prekáža, ale to by som sem teraz neťahal, zostaňme pri fajčení. Keď som s cigaretami začínal, presne v deň mojich osemnástych narodenín, lebo zákon ctím nadovšetko, tak s naivnou vierou, že fajčenie ma zbaví neuróz, alebo ich aspoň zmierni. Ha, prvá lož, prvý dôkaz, ako fajčenie manipuluje svojou obeťou, frajer som chcel byť, preto som začal. Aj som, a preto som nikdy neskončil. Fajčenie ma fakt baví, proti mojej vôli, ak by som ju mal, možno o to viac. Dobrý program, svetonázor, národnosť, postoj, fajčenie mi vyhovuje tak veľmi, že si v konečnom dôsledku uvedomujem, ako ma opantalo. Racionálne viem, že je zlé, aj emocionálne. Nič, čo mám takto rád, nemôže byť kóšer, veď preto ho milujem.

A sme pri koreni problému. Ak by boli cigarety naozaj ilegálne, poctivo ilegálne, ako detská prostitúcia, drogy, terorizmus, alebo porno pred desiatou, rozmyslel by som si dobre, či mi tie rozkoše za to stoja. Nestáli by asi, taký silák nie som, tak by som si našiel za fajčenie náhradu, aby som stále zostal frajer. Legálnu už tentoraz, ilegálnu neslobodno, zákony sú najsvätejšie. Možno by som rýľoval, namiesto fajčenia, alebo košíky plietol, neviem, lebo fajčím a kým to bude legálne, fajčiť budem. Páči sa mi to, čím som o neduhoch fajčiarstva informovanejší, tým viac, z podobného dôvodu nadšene platím dane, a na dvakrát aj zdravotnú poistku, všetko štátu, všetko pre štát, Machiavelli amen.

Čo vlastne chcem? Jasný postoj, pravidlá, mám fajčiť, alebo nemám? Vyhodil by som si občas čosi do vzduchu, ale nevyhodím, lebo je to nezákonné, prečo to takto nemôže byť aj s fajčením? Tuším asi prečo, akési bludy o slobode, o možnosti voľby za tým budú, ale tie neobstoja, obávam sa, nie v tom prípade, ak platí, že sloboda je nad zákonom.

Že nie je? Naozaj? Ak by nebola, žiadnych zákonov by nebolo treba.

Teším sa na časy, a dúfam, že prídu, v ktorých sa fajčenie postavené mimo zákona stane vášňou ľudí, ktorým ich slobodné rozhodnutie znova bude stáť za prechod do ilegality. Vo dne normálni nefajčiari, po nociach, v súkromí domova, ukrytí vo fajčiarskych brlohoch, oddávajúci sa rozkoši, ktorá ich vraj zabíja.

Ohodnoťte príspevok

Zlé body:7

Dobré body:21

Ak chcete dávať viac bodov, registrujte sa