Zlato a banka

zlatozlato

Bola raz jedna jediná banka. Väčšej a jedinečnejšej nikdy nebolo a nebude. Tá banka mala raz dve zlaté tehličky. Iných tehličiek nikde nikdy nebolo a nebude.

Banka sa rozmyslela, že zlato bude obchdovať. Preto najlepšiemu podnikateľovi na celom šírom svete dala jednu zlatú tehličku. A povedala : Toto zlato Ti požičiame, aby si spravil najsamväčšie veci na svete a aby Ti bolo dobre ako nám. Ale máme jedinú podmienku. Do roka a do dňa nám donesieš naspäť tú zlatú tehličku a k nej dáš ešte jednu polovicu zlatej tehličky. Keď to nespravíš, tak ti bude beda preveliká. My banka nechceme Tvoje peniaze, my chceme Tvoju dušu, ak nesplníš našu podmienku. Podnikateľ zaslepený blýšťavým zlatom odchádza tešiac sa, že jeho životný obchod vyšiel.

Po pol roku podnikateľ vidiac, že zlata nikde viac niet zistil, že veru nie veľmi dobrý obchod pre seba spravil, ale iba že banka bude mať jeho dušu. Vošiel preto on do politiky a snažil sa prevelice veľmi zmeniť staré zákony, ktoré chránili banku a jej bohatstvo. Veruže nedarilo sa mu v tom, ale bol ako Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha. Podarilo sa mu zmeniť zákon veru jeden. Veľmi štastný on bol, veľmi keď čítal zbierku zákonov a tam sa skvel jeho geniálny návrh. Zaviedol pre ľudí a banky šušťavé papieriky, ktoré boli ako jedinečné zlato. Tieto papieriky veru za veľmi malú chvíľu ovládli všetkých ľudí na svete a ľudia sa im modlili a priali si aby ich bolo veľa. Splnilo sa im. Podnikateľ zrušil zlaté pravidlo, kedy na tehličku zlata bol stanovený počet papierikov. Veru, ľudia sa v skutku potešili a tlačili sa všade tieto papieriky. Potešil sa aj podnikateľ politik, lebo ľuďom začal on zaraz požičiavať hojne papieriky a tak ako banka, za papierik mi dones pol papierika navyše, inak veruže nebudete mať kde bývať.

Ako plynul čas a krátila sa doba vrátenia zlata, veru podnikateľ nebol nešťastný. Naopak, veľmi sa tešil, že má papierikov na 10 zlatých tehličiek. Prišiel deň splatenia jeho dlhu. veru, bola to udalosť, keď prišiel do premúdrej jedinej banky. Tá ho privítala s veľkou pompou. Všetky steny boli polepené papierikmi, na chodbách sa váľali kopy papierikov. prišiel on do samotného srdca banky a vraví, že prišiel splatiť on dlh zlatej tehličky. Banka na neho múdro pozrie a pýta sa, kdeže on má zlato a polovičku zlata na splatenie dlhu, keď ona sama má u seba druhú tehličku zlata. Podnikateľ pyšne preukáže svoje ego a hrdo vraví. Pozri banka, aký som ja múdrejší od Teba. Mám zlatú tehličku a celý svet sa klania mojim papierikom, ktoré som zaviedol do celého sveta. Tu máš svoju tehličku a tri kopy papierikov,  ktoré majú väčšiu hodnotu ako tehlička zlata.

Veruže zadunel mocný hlas banky odrazu, až podnikateľovi-politikovi zatuhla krv v jeho žilách. Bledá tvár mu zostala, razom zošedivel a nezmohol sa ani na slovo, keď mu banka prehovorila hlboko do duše: Ty si dovolil nesplniť našu dohodu a nedoniesol si pol tehličky navyše. Ty si chcel klamať so šušťavými papierikmi, ktoré ja jedniná najjedinečnejšia banka tlačím a dávam do obehu, papierikmi, čo nemajú žiadnu hodnotu ? veď len pozri ty pozemský červ, keď Tebe sa podarilo tri kopy papierikov mať za pol zlatej tehkičky, veru aj nám tu narástli tri kopy papierikov len tak. Berieme si teda Tvoju dušu a už navždy nám budeš slúžiť a celý Tvoj rod nám bude naveky podriadený.

A stalo sa tak ako banka povedala. A z podnikateľa politika sa stal ochranca záujmov banky. Jeho deti robili pre banku. Deti jeho detí robili na všetkých úradoch a hájili záujmy banky. Ich rodiny robili pre banku. A banka im vždy všetko zobrala……….